Ulica Korzo jedna z najstátejších ulíc Užhoroda. Názov pochádza z talianskeho jazyka, ktorý znamená "ulica, po ktorej sa prechádzajú". Korzo dostala tento názov ešte v období Druhetov. Táto ulica taktiež sa nazývala Mostová podľa maďarského spisovateľa F. Kazinci (1759-1831). Na začiatku ХХ st. na tejto ulici býval veľký počet bohatých židovských remeselníkov a majiteľov obchodov, kaviarní a cukrárni. Najmä, najznámejšia medzi nimi bola cukráreň...
Zakarpatské regionálne Bokšajové múzeum umenia je jedným z kultúrnych stredísk a umenia Zakarpatského regiónu. Pomenovaný podľa ukrajinského maliara Joseph Josephovič Bokshay (1891-1975).  Predpokladom pre založenie múzea stal jún 1945, vtedy keď expozícia bývalej Zemskej obrazárni dostala k dispozícii niekoľko miestnosti na Užhorodskom hrade. Otvorili sa pre priaznivcov výtvarného umenia v novembri 1948. V priebehu rokov expozícia múzea sa rozširovala exponátmi zo súkromných zbierok,...
Budova školy bola postavená v 17. storočí v roku 1668. Pôvodne bolі v tejto budove umiestnené vojenské kasárne, a od konca 18. storočia sa tu nachádzalo Užhorodské gymnázium. V roku 1915 tu začala fungovať Mestská obchodná škola, a od roku 1920 Štátna obchodná akadémia. V tradíciách 20. rokov  20. storočia v súčasnosti naďalej pokračuje Užhorodská obchodná škola, ako vyššia odborná škola. Na stene budovy sa nachádza...
Mestská štvrť bola pomenovaná na počesť Eugena Andrijovyča Fencika (1844 — 1903), zakarpatského osvetového dejateľa a spisovateľa moskvofilského smeru, gréckokatolíckeho kňaza. Vydavateľ a redaktor z roku 1885 mesačníka "List", ktorý sa tlačil pomiešanou ruštinou a cirkevnou slovančinou. E. Fencik je známy ako autor poetickej drámy "Dobytie Užhorodu" a taktiež bol jedným zo začínajúcich v miestnej dráme.
V budove súčasnej D. E. Zadorovej hudobnej školy priebehom 1902-1907 rr. bola umiestnená cirkevná dievčenská výchovná inštitúcia mesta a najmä rímskokatolícke lýceum sv. Gizellu. Podľa maďarských dejín Sv. Gizella (cca 985-1065) bola manželkou prvého maďarského kráľa Ištvana І. Svätého (975 – 1038 rr.), ktorý pokrstil Maďarov. Po smrti manžela bola kanonizovaná. Počas sovietskej vlasti v budove začala fungovať hudobná škola, a sochu sv....
Hmotné aj duchovné kultúrne dedičstvo mesta sa utváralo pod vplyvom iných národnosti, ktoré obývajú Zakarpatsko, najmä Maďarov, Čechov, Slovákov, Poliakov, Rumunov, Nemcov, židov a iných. Zvlášť viditeľne sa multikultúrny vplyv odzrkadlil na rozvoji ľudového umenia, staviteľstva, architektúry, v hudbe a zvykoch. Čo sa umeleckej maľby (живопису) týka, zakarpatskí maliari sa nechali ovplyvniť západnými majstrami. Na Zakarpatsku sa každý rok uskutočňuje viac než...
Baziliánsky kláštor bol postavený ako prístrešie pre baziliánskych mníchov a ukrajinské deti. Projekt budovy vypracoval užhorodský architekt Ernest Kovš. V pôvodnom pláne mal kláštor,  centrálnu - štvorposchodovú a vedľajšiu - trojposchodovú časť, v ktorých sa nachádzali takzvané visuté záhrady. Kláštor bol najväčšou budovou Užhorodu do čias prvej svetovej vojny. V roku 1947 budova bola odovzdaná do užívania Užhorodskej štátnej univerzite.
Stavba kostola sa začala v roku 1914 a bola dokončená v roku 1919. Kostolný zvon bol odliaty v dedine Mali Hejivci Užhorodského okresu. Cirkev bola postavená v neogotickom štýle. V sovietske obdobie v miestnosti kostola fungovalo športové oddelenie z vzpierania a boja, žiaci ktorého stávali víťazmi republikánskych a celozväzných súťaži. Po vzniku nezávislej Ukrajiny budova bola odovzdaná kresťanskej spoločnosti mesta Užhorod.
Užhorodská pasáž Bátí postavená v 1927-1929 rr. počas vládnutia československej vlasti. Pasáž pomenovaná na počesť československého obuvného kráľa Baťa. Zo strany Teatrálneho námestia podľa jeho úmyslu bol vybudovaný "Palác Bátí", na dolnom poschodí ktorého bol veľký značkový obchod obuvi, a na najvyššom opravovne. Uprostred pasáži sa nachádzali obúvané výroby, šijacie dielne.
Budova bola postavená v 17. storočí. Na prízemí sa nachádzala pekáreň, kde piekli chileb pre židov celej oblasti, a iná časť miestnosti slúžila pre výučbové triedy židovskej školy pre chlapcov: "Židovská verejná škola". Dneska v tejto miestnosti je biologická fakulta UžNU. Dejepis biologickej fakulty sa začal roku 1945 od vzniku Užhorodskej univerzity. Od doby svojho vzniku fakulta vypustila viac ako...
%d1%81%d0%be%d1%85%d1%80%d0%b0%d0%bd%d0%b5%d0%bd%d0%bd%d0%be%d0%b5-%d0%b8%d0%b7%d0%be%d0%b1%d1%80%d0%b0%d0%b6%d0%b5%d0%bd%d0%b8%d0%b5-2016-9-16_20-48-30-522