Slávnosť, ktorá sa stala symbolom Užhorodu. Tradične sa koná vždy na Deň mládeže (28.06). Hlavným cieľom organizátorov je upriamiť pozornosť spoločnosti na dôležité rodinné hodnoty. Sprievodný program obsahuje zaujímavé súťaže a hry, ako napríklad: preteky svadobčanov, fotenie sa s účastníčkami, koncerty a zábavný program. V rámci podujatia koná aj venčekový (redový)  tanec neviest. Vyzbierané finančné prostriedky počas tanca sa používajú na dobročinné účely.
Bozdošský park bol založený ešte v roku 1954. V roku 1984 však bol ale rozhodnutím Mestského úradu v Užhorode na ulici Bozdošská cesta prvotný park preklasifikovaný na pamiatku záhradnej architektúry mestského významu s rozlohou 50 hektárov. Dnes má park štatút chráneného prírodného územia. Celý pozemok Bozdošského parku patrí zároveň do vodného fondu, pretože sa nachádza v pobrežnom ochrannom pásme rieky Uh.
V XIX. storočí sa menovaná plocha pôvodne nazývala Trhové námestie. V roku 1990 bol priestor  premenovaný na počesť maďarského básnika a revolucionára Šándora Petőfiho, ktorý sa dňa 11. júla 1874 počas cesty ku svojej milovanej, ktorá bývala v Transylvánii, zastavil v Užhorode na nocľah. Noc, ktorú trávil v hoteli Čierny orol (dnes - Námestie Šándora Petőfiho č. 20) a celkové dojmy z mesta, sú zobrazené v...
Pevnostná budova sa umiestňuje na 125-metrovom kopci vulkanického pôvodu. Hrad bol prvýkrát spomenutý v XIV storočí ako podporný základ miestneho feudálneho vzburu proti kráľovskej moci Karla Roberta Anža. V XIV st. hrad prechádza do vlastníctva rodiny grafov Druhetov, ktorý postavili na mieste dreveného hrada kamenný. V 1644 roku počas náboženských vojen transylvánskych veliteľov Juraj І Rákoci zničil hrad. V 1879 roku...
Baťova pasáž bola postavená v rokoch 1927-1929 v časoch prvej československej republiky. Ulička je pomenovaná na počesť českého podnikateľa a kráľa obuvi Tomáša Baťu. Podľa návrhu Tomáša Baťu bol pri vyústení Divadelného korza postavený „Baťov palác“, na dolnom poschodí ktorého sa rozprestieral veľký značkový obchod s obuvou, a na najvyššom poschodí bola zriadená opravovňa obuvi. Uprostred pasáže sa nachádzali obuvnícke dielne.
Gastronomický festival s rozmanitým kultúrnym a zábavno-súťažným programom, ktorý spája ukrajinské a zakarpatské tradície so súčasnými tendenciami. Originálny názov festivalu -  „palačinta“ je odvodený z maďarského slova „palascinta“, čo v zakarpatskom dialekte znamená palacinka. Program festivalu: prehliadka krojov (народні гуляння), koncert, zábavno-súťažné aktivity; prekvapenie pre deti; cena pre odvážlivcov, ktorí sa vyšplhajú na stĺp; tradičná zakarpatská kuchyňa; ochutnávka nápojov, vína, medu a palaciniek; súťaž o...
Po vstupe Podkarpatskej Rusi do súčasti Československy, pre zvýšenie prestíže Užhorodu, ako hlavné mesto regiónu, vládou Československej republiky bolo rozhodnuté postaviť nové moderné sídlisko. V októbri 1921 za účasti vlády Československa a magistrátu mesta Užhorodu boli spracované a publikované technické špecifikácie pre výstavbu novej štvrti – Malé Halahovo. Zostavenie plánu stavby Malého Halahova bolo splnomocnené profesorovi Českej vysokej technickej školy v Brne, doktorovi...
Festival organizuje Krajský zväz hudobnej kultúry Rómov s názvom Lautari. Prvýkrát sa festival odohral v roku 1997 ako celoukrajinský džezový festival. Už v nasledujúcom roku 1998 ale festival získal medzinárodný status. Džezové fórum Pop-džez-fest sa počas ostatných 19-tich rokov uskutočňuje s pravidelnosťou vždy v Užhorode.
Park, ktorý v rôzne dejepisné obdobia Užhoroda sa volal Zverinec, Horkoho, Podhradským a Podzámkovým, vznikol v polovici XVI storočia. Historické doklady svedčia, že v roku 1553 Ferenc a Hašpár Druheti napadli na pavlikanský kláštor a osadili jeho pozemkové majetky. V 1587. pavlikanskí mnísi opustili Užhorod a Mníšske záhrady. Súdiac podľa názvu, už v polovici XVI storočia bývalá záhrada vyhnaných pavlikancov sa používala ako miesto, kde panovníci hradu uskutočňovali...
Blízko Katedrály sa nachádza biskupská rezidencia, ktorá je impozantnou historicko-architektonickou cirkevnou pamiatkou Užhorodu z 18. storočia. Plán rezidencie pripomína otočené písmeno L s dvomi pravidelnými osemhrannými vežami. Západné priečelie rezidencie je dekorované nepravým stĺporadím a štukovými erbmi vladyku Andrija Bačinského. Dejiny biskupskej rezidencie sú nerozlučne späté so stavbou katedrály, ktorej vznik je úzko spojený s osobnosťou vladyku Andrija Bačinského. Práve vďaka vladykovi Bačinskému nastal...
%d1%81%d0%be%d1%85%d1%80%d0%b0%d0%bd%d0%b5%d0%bd%d0%bd%d0%be%d0%b5-%d0%b8%d0%b7%d0%be%d0%b1%d1%80%d0%b0%d0%b6%d0%b5%d0%bd%d0%b8%d0%b5-2016-9-16_20-48-30-522