Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a života to je etnografické múzeum pod otvoreným nebom (pôv. švédsky skanzen). Bol otvorený v júni roku 1970, ako prvé múzeum v Ukrajinskej RSR, ktorý sa zostavoval z architektúrnych pamiatok starobylej zakarpatskej dediny a exponátov ľudového úžitkového umenia. Zaberá rozlohu 5,5 ha a leží na Hradskej hore blízko Užhorodského hradu. V múzeu sú predstavené vzory domov a statkov Zakarpatcov nižných regiónov (Dolinian, Rumunov...
Fyzická fakulta Užhorodskej národnej univerzity (UžNU) to je budova bývalého Baziliánského kláštora. Na úplnom začiatku ХХ storočia potrebnosť výstavby veľkého kláštora v Užhorode bola podmienená vekom a aj okolnosťami. Prvý a základný kláštor rádu sv. Bazilia Veľkého na území našej oblasti bol založený ešte v ХІV storočí veliteľom Fedorom Koriatovičom na Černečej hore v Mukačeve. Následne baziliánsky kláštor vznikol v Marii-Povči, v Malom Bereznom, Imstyčevi...
Festival medu a vína Slnečný nápoj je tradičný jarný festival pre obyvateľov Zakarpatska, ktorý už dvanásť rokov združuje najlepších vinárov a včelárov. Tu máte možnosť ochutnať najkvalitnejšie druhy zakarpatského vína, pravého medu, kúpiť si chutný syr, ktorý výborne chuťovo harmonizuje s nápojom bohov a takisto si kúpiť si rôzne suveníry a darčeky pre kamarátov a príbuzných.
Nachádza sa na ľavom brehu mesta, v časti Nové mesto. Prvá písomná zmienka o časti nového mesta je datovaná do roku 1631. Táto časť mesta sa rozvíjala pomalšie, pretože územie bolo často postihnuté povodňami. Až v 18. storočí sa začalo spevňovanie brehov Uhu. Dnes má táto časť nábrežia názov podľa Pokrovskej pravoslávanej cerkvy postavenej v roku 1930. Pozdĺž nábrežia rastie gaštanová a sakurová aleja. V strede...
Stavba pivnice pochádza z roku 1781. Na začiatku miestnosť používali na skladovanie potravín, a nápojov, ale po odstránení závodného zariadenia as sklad premenil na hotel a následne na školou. Keď bolo Zakarpatsko pripojené k Československu v „Sovom hniezde“ sa otvorila vínna pivnica. Od konca 70. rokov minulého storočia je vínna pivnica národnou architektonickou pamiatkou.
Ulica je pomenovaná podľa zakarpatského buditeľa Oleksandra Duchnoviča. Narodil sa 24. apríla roku 1803 v dedine Topoľa, blízko Sniny. Zomrel 30. marca 1865 v Prešove, Rakúske cisárstvo. Literárnu činnosť začal roku 1829. Patril k tak zvaným buditeľom. Založil roku 1850 v Prešove "Literárnu inštitúciu", okolo ktorej sa spojili vtedajšie literárne sily. Vydal abecedu "Knižočka pre začínajúcich" (1847). Autor mnohých básnických diel, dvoch hry...
Svoj názov námestie dostalo vďaka divadlu, ktoré bolo otvorené dňa 7. júla roku 1920 premiérou drámy „Natálka-Poltavka“. V júli 1921 sa stal riaditeľom divadla známy ukrajinský režisér Mykola Sadovský. Od roku 2005 divadlo zmenilo svoj status z činoherného na bábkové a dostalo názov „Bavka“. Kedysi sa tak v horských oblastiach Zakarpatska označovalo ľubovoľné divadelné predstavenie. K zloženiu tradičného divadelného ansámbla sa okrem muzikantov a spevákov...
Užhorodská skalka je menšou napodobeninou Volodymyrovej skalky v Kyjeve. Skalka je vytvorená z prírodných pozostatkov sopečnej horniny. Nachádza sa tu pomník maliarom Josipovi Bokšajovi a Albertovi Erdélymu – zakladateľom zakarpatskej maliarskej školy. Pomník bol zriadený v 1999 roku pri príležitosti osláv 1106. výročia založenia mesta. Skalke dominuje umelá skalka zo žltého vápenca. Zo vrchnej časti skalky vyviera potôčik, ktorý steká do jazierka, upozorňujúci...
Budova postavená v 1781 roku. Na začiatku miestnosť používali pre skladovanie potravín a nápojov, ale po odstránení závodského zariadenia pivovareň sa premenila na hotel, potom na školou, a tesársku školu. Keď Zakarpatie sa pripojilo k Československu v "Sovinom hniezde" sa otvorilo vinná krčma, budovu začali spájať so silnými nápojmi. Do konca 70. rokov minulého storočia piváreň posvätili pamätníkom architektúry s celoštátnym...
Baťova pasáž bola postavená v rokoch 1927-1929 v časoch prvej československej republiky. Ulička je pomenovaná na počesť českého podnikateľa a kráľa obuvi Tomáša Baťu. Podľa návrhu Tomáša Baťu bol pri vyústení Divadelného korza postavený „Baťov palác“, na dolnom poschodí ktorého sa rozprestieral veľký značkový obchod s obuvou, a na najvyššom poschodí bola zriadená opravovňa obuvi. Uprostred pasáže sa nachádzali obuvnícke dielne.
