Baziliánsky kláštor bol postavený ako prístrešie pre baziliánskych mníchov a ukrajinské deti. Projekt budovy vypracoval užhorodský architekt Ernest Kovš. V pôvodnom pláne mal kláštor, centrálnu - štvorposchodovú a vedľajšiu - trojposchodovú časť, v ktorých sa nachádzali takzvané visuté záhrady.
Kláštor bol najväčšou budovou Užhorodu do čias prvej svetovej vojny. V roku 1947 budova bola odovzdaná do užívania Užhorodskej štátnej univerzite.
Aktívne vybudovanie pravobrezného nábrežia, ktoré dneska nosí názov "Nezávislosti" sa začalo po prvej svetovej vojne. Roku 1928 českí botanici zhromaždili a zasadili rôzne druhy lipy, vďaka čomu aleja kvitne po celé leto. Lipová aleja je pamiatkou parkového a sadového umenia miestneho významu na Ukrajine. Patri k súčastí Užhorodského úradu. Jej rozloha je 1 ha. Aleja sa nachádza na pravom brehu rieky Už...
Jedno za najviac impozantných miest v Užhorode. Výstavba námestia sa začala ešte v prvej polovici 19. storočia a takmer každá budova na jeho priestore je historickou pamiatkou.
Najvzdialenejším bodom východnej časti námestia je najväčšia a najkrajšia židovská synagóga v Zakarpatskom kraji. Na brehu rieky Uh, hneď za židovskou synagógou, sa nachádza jedna z prvých detských železníc na Ukrajine, ktorej trať vedie od centra mesta...
Podzámocký park vznikol v priebehu XVI. storočia. Na začiatku 70-tych rokov XIX. storočia dostalo územie pod zámkom na počesť známeho politika a štátnika názov Sečéniho park. Počas Československa sa v Podzámockom parku nachádzal štadión športového klubu „Rus“. V tom čase bol v parku vybudovaný aj mestský bazén. Osobitnou pamiatkou parku je detská železnica odovzdaná do užívania v roku 1947.
Dopravný most je nadlhsím mostom Užhoroda (dĺžka 140 metrov). Slúži pre ako dopravný prostriedok, nútnosť ktorého vznikla ešte v 30. rokoch ХХ storočia, počas vládnutia českej vlasti. Roku 1934 sa začali stavebný proces. Odhad bol stanovený vo výške 8,0 miliónov kron. V 1937 roku most bol otvorený v prítomnosti druhého prezidenta Československa E. Beneša (1935-1948). Počas 7 rokov Veľký most spájal...
Umiestnená na ľavobrežnej časti mesta (Nové mesto), prvá písomná zmienka ktorej sa datuje od roku 1631. Táto časť mesta sa vyvíjala pomalí, lebo vždycky trpela povodňami. Len v 18. storočí začali reguláciu brehov Uža. Dneska táto časť nábrežia má názov Pravoslávnej, od názvu Pokrovskej cirkvi (1930). Uprostred nábrežia rastú gaštany a sakury. V centre umiestnený Štvorec vojakom internacionalistom.
Mesto Užhorod sa nachádza vo výške približne 120 m nad morom na predhorí Karpát na rieke Uh. Rozloha mesta je 41,56 km2. Užhorod sa zo severu na juh rozprestiera na 12 km a z východu na západ na 5 km. Najvyšší bod Užhorodu je hora Veľká Dajbovecká, ktorá leží vo výške 224 m nad morom. Rozloha zelených plôch a parkov sa rozprestiera na...
Svoj názov námestie dostalo vďaka divadlu, ktoré bolo otvorené 7. júla roku 1920 svojou premierou "Natalka-Poltavka". V júli 1921 výdatný ukrajinský režisér Mykola Sadovský bol pozvaný ako riaditeľ divadla. Z 2005 roku bábkové divadlo sa nazýva "Bavka". Kedysi v horských dedinách tak sa volalo hocijaké divadelné predstavenie. Okrem toho, do zloženia tradičného bábkového "vertepu", okrem muzikantov a spevákov, ešte sa pripájal "baviľa", čiže...
Festival tradične prebieha v hlavnom meste papriky - v dedine Malá Dobroň v okrese Užhorod. Tento festival sa koná s cieľom rozvíjať vzájomné kontakty maďarského a ukrajinského umenia, vytvárať a popularizovať ľudové zvyky, tradície a obrady, rozšíriť umelecký vkus účastníkov, nasýtiť estetické potreby, vyhľadávať a podporovať schopné a talentované osobnosti a nakoniec upevňovanie vzájomných vzťahov medzi pestovateľmi.
Užhorodskú Krstovelebnú gréckokatolícku katedrálu začal budovať roku 1640 graf Jánoš Druhet. Katedrála slúžila ako chrám pre jezuitský kláštor, ktorý sa nachádzal v dome rezidencie episkopa. 1. apríla roku 1770 generálny vikár Andrej Bačinskyj (1732-1809) na audiencie u cisárovnej Márie Terézie dosiahol osamostatnenia Mukačevskej eperchie. Roku 1773 pápež Klement XIV zrušil jezuitský rád, a v 1775 rakúska cisárovná Mária Terézia vydala chartu, podľa ktorej...