Hmotné aj duchovné kultúrne dedičstvo mesta sa utváralo pod vplyvom iných národnosti, ktoré obývajú Zakarpatsko, najmä Maďarov, Čechov, Slovákov, Poliakov, Rumunov, Nemcov, židov a iných. Zvlášť viditeľne sa multikultúrny vplyv odzrkadlil na rozvoji ľudového umenia, staviteľstva, architektúry, v hudbe a zvykoch. Čo sa umeleckej maľby (живопису) týka, zakarpatskí maliari sa nechali ovplyvniť západnými majstrami.
Na Zakarpatsku sa každý rok uskutočňuje viac než...
Uprostred apríla sa Užhorod vďaka kvitnúcim japonským sakurám zahaľuje do ružovej farby. Táto udalosť láka turistov z celého sveta. V rovnakom čase sa uskutočňuje tradičný festival sakúr, počas ktorého sa konajú rôzne umelecké predstavenia, či autorské prezentácie zakarpatských hudobníkov a trhy.
Budova bola postavená v 17. storočí. Na prízemí sa nachádzala pekáreň, kde piekli chileb pre židov celej oblasti, a iná časť miestnosti slúžila pre výučbové triedy židovskej školy pre chlapcov: "Židovská verejná škola". Dneska v tejto miestnosti je biologická fakulta UžNU. Dejepis biologickej fakulty sa začal roku 1945 od vzniku Užhorodskej univerzity. Od doby svojho vzniku fakulta vypustila viac ako...
Mesto Užhorod sa nachádza vo výške približne 120 m nad morom na predhorí Karpát na rieke Uh. Rozloha mesta je 41,56 km2. Užhorod sa zo severu na juh rozprestiera na 12 km a z východu na západ na 5 km. Najvyšší bod Užhorodu je hora Veľká Dajbovecká, ktorá leží vo výške 224 m nad morom. Rozloha zelených plôch a parkov sa rozprestiera na...
Peší most Užhorodu je už odpradávna symbolom mesta. V priebehu 17. - 19. storočia mal most drevenú konštrukciu. Prvá železná konštrukcia pochádza z roku 1898.
Ak na pešom moste chvíľu postojíte, môžete uvidieť časť Starého a Nového mesta, a taktiež najdlhšiu lipový alej v Európe.
V súčasnosti je Peší most využívaný mladými pármi, zanechávajúcimi na zábradliach mosta zámky v rôznych umeleckých podobách, symbolizujúce lásku a dôveru zamilovaných.
Hmotné aj duchovné kultúrne dedičstvo mesta sa utváralo pod vplyvom iných národnosti, ktoré obývajú Zakarpatsko, najmä Maďarov, Čechov, Slovákov, Poliakov, Rumunov, Nemcov, židov a iných. Zvlášť viditeľne sa multikultúrny vplyv odzrkadlil na rozvoji ľudového umenia, staviteľstva, architektúry, v hudbe a zvykoch. Čo sa umeleckej maľby (живопису) týka, zakarpatskí maliari sa nechali ovplyvniť západnými majstrami.
Na Zakarpatsku sa každý rok uskutočňuje viac než...
Zakarpatské regionálne Bokšajové múzeum umenia je jedným z kultúrnych stredísk a umenia Zakarpatského regiónu. Pomenovaný podľa ukrajinského maliara Joseph Josephovič Bokshay (1891-1975). Predpokladom pre založenie múzea stal jún 1945, vtedy keď expozícia bývalej Zemskej obrazárni dostala k dispozícii niekoľko miestnosti na Užhorodskom hrade. Otvorili sa pre priaznivcov výtvarného umenia v novembri 1948. V priebehu rokov expozícia múzea sa rozširovala exponátmi zo súkromných zbierok,...
Reformovaná cirkev je pamiatkou dejín a architektúry 18. storočia. Nachádzala sa blízko mestskej župy. Rozprestiera sa na najvyššej časti kopca. Dátum založenia chrámu – koniec 1790. rokov. 16. mája 1793 bol vybudovaný základ reformačnej cirkvi. K tejto udalosti prispela činnosť Juraja Gedera, ktorá bol kazateľom. Obdobie stavby chrámu trvalo tri roky. Budova bola zvedená v pseudogotickom štýle. Posvätenie chrámu uskutočnil pastor...
Po vstupe Podkarpatskej Rusi do súčasti Československy, pre zvýšenie prestíže Užhorodu, ako hlavné mesto regiónu, vládou Československej republiky bolo rozhodnuté postaviť nové moderné sídlisko. V októbri 1921 za účasti vlády Československa a magistrátu mesta Užhorodu boli spracované a publikované technické špecifikácie pre výstavbu novej štvrti – Malé Halahovo. Zostavenie plánu stavby Malého Halahova bolo splnomocnené profesorovi Českej vysokej technickej školy v Brne, doktorovi...
Ulica Korzo jedna z najstátejších ulíc Užhoroda. Názov pochádza z talianskeho jazyka, ktorý znamená "ulica, po ktorej sa prechádzajú". Korzo dostala tento názov ešte v období Druhetov. Táto ulica taktiež sa nazývala Mostová podľa maďarského spisovateľa F. Kazinci (1759-1831). Na začiatku ХХ st. na tejto ulici býval veľký počet bohatých židovských remeselníkov a majiteľov obchodov, kaviarní a cukrárni. Najmä, najznámejšia medzi nimi bola cukráreň...