Peší most Užhorodu je už odpradávna symbolom mesta. V priebehu 17. - 19. storočia mal most drevenú konštrukciu. Prvá železná konštrukcia pochádza z roku 1898.
Ak na pešom moste chvíľu postojíte, môžete uvidieť časť Starého a Nového mesta, a taktiež najdlhšiu lipový alej v Európe.
V súčasnosti je Peší most využívaný mladými pármi, zanechávajúcimi na zábradliach mosta zámky v rôznych umeleckých podobách, symbolizujúce lásku a dôveru zamilovaných.
Budova školy bola postavená v 17. storočí v roku 1668. Pôvodne bolі v tejto budove umiestnené vojenské kasárne, a od konca 18. storočia sa tu nachádzalo Užhorodské gymnázium. V roku 1915 tu začala fungovať Mestská obchodná škola, a od roku 1920 Štátna obchodná akadémia. V tradíciách 20. rokov 20. storočia v súčasnosti naďalej pokračuje Užhorodská obchodná škola, ako vyššia odborná škola. Na stene budovy sa nachádza...
Slávnosť Dňa Užhorodu sa odohráva v poslednú sobotu septembra. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z pred viac ako tisíc rokov, z roku 893, kedy mesto dostalo meno podľa rieky Uh. Keďže v Užhorode žijú rôzne národnosti, každá z nich sa na dni mesta teší. Počas tohto dňa máte možnosť zoznámiť sa s kultúrou, každodenným životom a kuchyňou nie len Ukrajincov, ale aj Maďarov, Slovákov, Rusov, Nemcov,...
V programe festivalu sú každoročne zaradené rozmanité vystúpenia účastníkov festivalu, skupín outdoorového umenia, zábavné súťaže a ešte veľa iných zaujímavých atrakcií.
Podobné podujatia pomáhajú kvalitne prezentovať mesto a aj vďaka účasti ťažkých atlétov motivujú mladých Užhorodčanov k živému záujmu o šport a zdravý životný štýl.
Bokšajovo okresné múzeum umenia na Zakarpatsku je jedným z kultúrnych stredísk umenia Zakarpatského kraja. Múzeum je pomenované podľa ukrajinského maliara Josypa Josypoviča Bokšaja. Predpokladom pre založenie múzea bol rok 1945, kedy expozícia bývalej Štátnej obrazárne dostala k dispozícii niekoľko miestností na Užhorodskom hrade. V priebehu rokov sa expozícia múzea postupne rozširovala o exponáty zo súkromných zbierok, a taktiež vďaka darom od múzeí z...
V ХІХ storočí starý názov námestia bol Trhové námestie. V 1990 roku pomenovaná na počesť maďarského poeta a revolucionára Šandora Petöfi (1823-1849). 11. júla 1847 na ceste ku svojej milej, ktorá bývala v Transylvánsku, sa zastavil pre nocľah v Užhorode. Prežitá noc v hoteli "Čierny orol" (nám. Petöfi, 20) a dojmy od mesta boli zaznamenané v jeho "Cestovných listoch". Dnes v budove bývalého hotela funguje Umelecká škola.
V XIX. storočí sa menovaná plocha pôvodne nazývala Trhové námestie. V roku 1990 bol priestor premenovaný na počesť maďarského básnika a revolucionára Šándora Petőfiho, ktorý sa dňa 11. júla 1874 počas cesty ku svojej milovanej, ktorá bývala v Transylvánii, zastavil v Užhorode na nocľah. Noc, ktorú trávil v hoteli Čierny orol (dnes - Námestie Šándora Petőfiho č. 20) a celkové dojmy z mesta, sú zobrazené v...
Svoj názov námestie dostalo vďaka divadlu, ktoré bolo otvorené 7. júla roku 1920 svojou premierou "Natalka-Poltavka". V júli 1921 výdatný ukrajinský režisér Mykola Sadovský bol pozvaný ako riaditeľ divadla. Z 2005 roku bábkové divadlo sa nazýva "Bavka". Kedysi v horských dedinách tak sa volalo hocijaké divadelné predstavenie. Okrem toho, do zloženia tradičného bábkového "vertepu", okrem muzikantov a spevákov, ešte sa pripájal "baviľa", čiže...
Budova Zemského vedenia (Národná rada) bola postavená v 1934-1936 rr., podľa projektu českého architekta Antona Krupky v štýle "konštruktivizmus". Tento štýl vznikol v 20-30 rr. ХХ storočia a líšil sa od ostatných novým názorom na obyčajné veci. V architektúre nepridávajú viac pozornosti na prísnosť geometrii, ale na obyčajné a pohodlné budovy, ktoré symbolizujú novú éru demokratických vzťahov. Veľkosti stavieb sú nasledujúce: dĺžka - 94 m,...
Ulica je pomenovaná podľa českého spisovateľa a verejného činiteľa – Ivana Olbrachta, skutočné meno Kamil Zeman. Narodil sa 6. januára 1882 v Semily, Bohémia, Rakúsko-Uhorsko – zomrel 20. decembra 1952 Praha, Československo. Skutočným majstrovstvom Olbrachta stál jeho dobrodružný román "Nikola Šuhaj - lúpežník"(1933), ktorý vznikol na podkarpatskoruskom životnom a folklórnom základe. Hrdina románu, bývalý vojak Nikola Šuhaj – skutočná historická osoba. Po...
