Prvá zmienka sa datuje do IX. storočia. Bola to drevená tvrz a osada Bielych Chorvátov, na čele ktorej bol kneža Laborec. Maďarský kronikár anonymný v «Gesta hunharorum» («Skutky Maďarov») poznamenáva, že keď na kniežatstvo napadli Maďari, obyvateľstvo začalo bojovať. Spomínal taktiež o tom Nestor Letopisec v roku 898: «Ti, ktorí prišli z východu (uhry) a ktorí sa preniesli cez hory vysoké, ktorí nazvali hory maďarskými a začali bojovať proti žijúcim tu». Na konci Х — začiatkom XI storočia, v Užhorode začali stavať kamenný hrad ako administratívne centrum grófstva Ung. Roku 1086 veža prežila nájazd poloveckej hordy pod vedením chána Kutesku. V roku 1312 maďarský kráľ Karl Róbert z dynastie Anža daroval Užhorodský hrad talianskej rodine Druhetov, ktorá potlačila povstanie nadžupana Petra Peteni, ktorí vlastnil mestom a hradom približne 350 rokov. Začiatkom 18 storočia (1703-1711) hrad bol účastníkom oslobodzujúcej vojny uhorcov proti rakúskej vláde, ktorú viedol Ferenc Rákoci II. V roku 1707 hrad slávnostne vítal veľvyslancov Petra I na rokovaniach predstaviteľov Ferenca Rákoci II. Po porážke povstania v roku 1711 Užhorodský hrad bol pod vedením rakúskej koruny. V roku 1775 rakúska cisárovná Mária Terézia odovzdala hrad Mukačevskej gréckokatolíckej eperchie pre vytvorenie tam duchovnej školy. Od roku 1946 v stenách hradu sú umiestnené expozície Zakarpatského krajského múzea.