V ХІХ storočí starý názov námestia bol Trhové námestie. V 1990 roku pomenovaná na počesť maďarského poeta a revolucionára Šandora Petöfi (1823-1849). 11. júla 1847 na ceste ku svojej milej, ktorá bývala v Transylvánsku, sa zastavil pre nocľah v Užhorode. Prežitá noc v hoteli "Čierny orol" (nám. Petöfi, 20) a dojmy od mesta boli zaznamenané v jeho "Cestovných listoch". Dnes v budove bývalého hotela funguje Umelecká škola.
Mestská štvrť bola pomenovaná na počesť Eugena Andrijovyča Fencika (1844 — 1903), zakarpatského osvetového dejateľa a spisovateľa moskvofilského smeru, gréckokatolíckeho kňaza. Vydavateľ a redaktor z roku 1885 mesačníka "List", ktorý sa tlačil pomiešanou ruštinou a cirkevnou slovančinou. E. Fencik je známy ako autor poetickej drámy "Dobytie Užhorodu" a taktiež bol jedným zo začínajúcich v miestnej dráme.
Dopravný most je nadlhsím mostom Užhoroda (dĺžka 140 metrov). Slúži pre ako dopravný prostriedok, nútnosť ktorého vznikla ešte v 30. rokoch ХХ storočia, počas vládnutia českej vlasti. Roku 1934 sa začali stavebný proces. Odhad bol stanovený vo výške 8,0 miliónov kron. V 1937 roku most bol otvorený v prítomnosti druhého prezidenta Československa E. Beneša (1935-1948). Počas 7 rokov Veľký most spájal...
Masarykov park, nazvaný na počesť prvého Prezidenta Československa (1918—1935). V centre námestia 23. marca 2002 bol založený pamätník Prezidenta Československej republiky T. J. Masaryka. Dnes pre medzinárodné spoločnosti ho identifikovali ako filozofa, politického a štátneho dejateľa, jeho prezidentské roky sú etanolom a príkladom európskej demokracie
Gorianska rotonda – jedna z najstarších architektúrnych pamiatok Ukrajiny (Х-ХІ st.). Výskumy rotundy sa začali na začiatku XX storočia. Po rekonštrukcii kostola, spravenej v 1911 roku, boli nájdené podobnosti stavebných materiálov rotundy a hradských materiálov románskych múrov. Gorianska rotunda má blízkych "príbuzných" medzi dvomi rotundami v maďarských dedinách Kisombor, Korčo. Rovnaké geometrické formy, stavebný materiál spájajú tieto tri kostoly v jeden architektúry riadok....
V súlade s rozhodnutím Rady ľudových komisárov Zakarpatskej Ukrajiny od 12. novembra roku 1945 z 1. januára roku 1946 bolo založené "Zakarpatské oblastné hudobno-dramatické divadlo", ktoré od 7. novembra 1946 roku začal svoju činnosť výstavou "Pod pražskými gaštanmi" K. Simonova. Režisérmi divadla boli Vladimír Magar, Gnat Ihnanovič, Gregory Volovyk, Ivan Marushko, Juraj Feketa, Valentín Ivchenko, Michael Kurinnij, bratia Šerehii, Anatoly Filippov a...
Užhorod vznikol okolo Hradskej hory, ktorú s každej strany omývali Už a jeho ramena. Najmä cez most sa uskutočňoval vzťah s okolitým územím. Roku 1361 v Užhorode už existovali minimálne dva mosty: veľký a malý. Prvý s ktorých združil Už zhruba v tom istom mieste, kde stoji dneska peší most, a taktiež spájal staré mesto na pravom brehu Uža s novým mestom, ktoré vzniklo na konci XVI –...
Zakarpatské regionálne Bokšajové múzeum umenia je jedným z kultúrnych stredísk a umenia Zakarpatského regiónu. Pomenovaný podľa ukrajinského maliara Joseph Josephovič Bokshay (1891-1975). Predpokladom pre založenie múzea stal jún 1945, vtedy keď expozícia bývalej Zemskej obrazárni dostala k dispozícii niekoľko miestnosti na Užhorodskom hrade. Otvorili sa pre priaznivcov výtvarného umenia v novembri 1948. V priebehu rokov expozícia múzea sa rozširovala exponátmi zo súkromných zbierok,...
Ulica je pomenovaná podľa zakarpatského buditeľa Oleksandra Duchnoviča. Narodil sa 24. apríla roku 1803 v dedine Topoľa, blízko Sniny. Zomrel 30. marca 1865 v Prešove, Rakúske cisárstvo. Literárnu činnosť začal roku 1829. Patril k tak zvaným buditeľom. Založil roku 1850 v Prešove "Literárnu inštitúciu", okolo ktorej sa spojili vtedajšie literárne sily. Vydal abecedu "Knižočka pre začínajúcich" (1847). Autor mnohých básnických diel, dvoch hry...
Ulica je pomenovaná podľa českého spisovateľa a verejného činiteľa – Ivana Olbrachta, skutočné meno Kamil Zeman. Narodil sa 6. januára 1882 v Semily, Bohémia, Rakúsko-Uhorsko – zomrel 20. decembra 1952 Praha, Československo. Skutočným majstrovstvom Olbrachta stál jeho dobrodružný román "Nikola Šuhaj - lúpežník"(1933), ktorý vznikol na podkarpatskoruskom životnom a folklórnom základe. Hrdina románu, bývalý vojak Nikola Šuhaj – skutočná historická osoba. Po...