Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a života to je etnografické múzeum pod otvoreným nebom (pôv. švédsky skanzen). Bol otvorený v júni roku 1970, ako prvé múzeum v Ukrajinskej RSR, ktorý sa zostavoval z architektúrnych pamiatok starobylej zakarpatskej dediny a exponátov ľudového úžitkového umenia. Zaberá rozlohu 5,5 ha a leží na Hradskej hore blízko Užhorodského hradu. V múzeu sú predstavené vzory domov a statkov Zakarpatcov nižných regiónov (Dolinian, Rumunov...
Budova bola postavená v 17. storočí. Na prízemí sa nachádzala pekáreň, kde piekli chileb pre židov celej oblasti, a iná časť miestnosti slúžila pre výučbové triedy židovskej školy pre chlapcov: "Židovská verejná škola". Dneska v tejto miestnosti je biologická fakulta UžNU. Dejepis biologickej fakulty sa začal roku 1945 od vzniku Užhorodskej univerzity. Od doby svojho vzniku fakulta vypustila viac ako...
Užhorodská skalka je malým analógiám kyjevskej Vladimisrskej hôrky. Skalka pokrytá prírodnými pozostatkami vulkanických hornín. Tu sa nachádzajú pamätníky umelcov J. Bokšaja a A. Erdeli, zakladateľov zakarpatskej školy umenia. pamätník založený roku 1999 na počesť dňa mesta – 1106 rokov. Na vrchu skalky ozdobený umelý kopec zo žltkastého vápenca. Z neho berie začiatok potok, ktorý tečie do jazera, ktoré svojimi brehmi načrtáva...
Všetci obyvatelia Zakarpatska a návštevníci majú možnosť počuť koledy v ukrajinskom, slovenskom, maďarskom, rumunskom ba aj v nemeckom jazyku. Folklórne skupiny prichádzajú spolu so svojimi jasličkami zo všetkých kútov Zakarpatského kraja. Koledníci potešujú hostí nielen krásnymi piesňami, ale aj veselými scénkami s hereckým obsadením najpestrofarebnejších postáv. Počas festivalu majú účastníci možnosť ochutnať rovnako tradičné zakarpatské jedlá.
Baťova pasáž bola postavená v rokoch 1927-1929 v časoch prvej československej republiky. Ulička je pomenovaná na počesť českého podnikateľa a kráľa obuvi Tomáša Baťu. Podľa návrhu Tomáša Baťu bol pri vyústení Divadelného korza postavený „Baťov palác“, na dolnom poschodí ktorého sa rozprestieral veľký značkový obchod s obuvou, a na najvyššom poschodí bola zriadená opravovňa obuvi. Uprostred pasáže sa nachádzali obuvnícke dielne.
Pokrovská cirkev (Pravoslávne nábrežie č. 23) roku 1930 podľa projektu ruského kňaza-architekta B. Kolomackoho (1896-1980) za financií ruských emigrantov a cisárovnej Anastasii. Je to menšia kópia cirkvi podmoskovskej Kolomni. Chrám pôsobil počas maďarskej okupácie 1938-1944 a čiastočne počas sovietskeho obdobia. V polovici 1950. kostol premenili na skladisko, a v roku 1979 na múzeu ateizmu, ktorá zavreli v roku 1990. Dnes kostol...
Svoj názov námestie dostalo vďaka divadlu, ktoré bolo otvorené dňa 7. júla roku 1920 premiérou drámy „Natálka-Poltavka“. V júli 1921 sa stal riaditeľom divadla známy ukrajinský režisér Mykola Sadovský. Od roku 2005 divadlo zmenilo svoj status z činoherného na bábkové a dostalo názov „Bavka“. Kedysi sa tak v horských oblastiach Zakarpatska označovalo ľubovoľné divadelné predstavenie. K zloženiu tradičného divadelného ansámbla sa okrem muzikantov a spevákov...
V budove súčasnej D. E. Zadorovej hudobnej školy priebehom 1902-1907 rr. bola umiestnená cirkevná dievčenská výchovná inštitúcia mesta a najmä rímskokatolícke lýceum sv. Gizellu. Podľa maďarských dejín Sv. Gizella (cca 985-1065) bola manželkou prvého maďarského kráľa Ištvana І. Svätého (975 – 1038 rr.), ktorý pokrstil Maďarov. Po smrti manžela bola kanonizovaná. Počas sovietskej vlasti v budove začala fungovať hudobná škola, a sochu sv....
Baziliánsky kláštor bol postavený ako prístrešie pre baziliánskych mníchov a ukrajinské deti. Projekt budovy vypracoval užhorodský architekt Ernest Kovš. V pôvodnom pláne mal kláštor, centrálnu - štvorposchodovú a vedľajšiu - trojposchodovú časť, v ktorých sa nachádzali takzvané visuté záhrady.
Kláštor bol najväčšou budovou Užhorodu do čias prvej svetovej vojny. V roku 1947 budova bola odovzdaná do užívania Užhorodskej štátnej univerzite.
Užhorodská skalka je menšou napodobeninou Volodymyrovej skalky v Kyjeve. Skalka je vytvorená z prírodných pozostatkov sopečnej horniny. Nachádza sa tu pomník maliarom Josipovi Bokšajovi a Albertovi Erdélymu – zakladateľom zakarpatskej maliarskej školy. Pomník bol zriadený v 1999 roku pri príležitosti osláv 1106. výročia založenia mesta. Skalke dominuje umelá skalka zo žltého vápenca. Zo vrchnej časti skalky vyviera potôčik, ktorý steká do jazierka, upozorňujúci...
