Festival ohňa. Na divákov čakajú vystúpenia divadiel ohňa z celej Ukrajiny i zo zahraničia, ohňové duely, gymnasti, akrobati, žongléri, a rovnako vystúpenia hudobných skupín a záverečná párty
Festival sa už v našom regióne stal tradičným, pretože ponúka najlepšie príklady detskej tvorivosti. Cieľom festivalu je obrodenie kultúrnych a morálnych hodnôt rodiny, podpora talentovaných detí a rozvoj tvorivých zručností a schopností detí v rôznych druhoch umenia.
Gastronomický festival s rozmanitým kultúrnym a zábavno-súťažným programom, ktorý spája ukrajinské a zakarpatské tradície so súčasnými tendenciami. Originálny názov festivalu - „palačinta“ je odvodený z maďarského slova „palascinta“, čo v zakarpatskom dialekte znamená palacinka.
Program festivalu:
prehliadka krojov (народні гуляння), koncert, zábavno-súťažné aktivity;
prekvapenie pre deti;
cena pre odvážlivcov, ktorí sa vyšplhajú na stĺp;
tradičná zakarpatská kuchyňa;
ochutnávka nápojov, vína, medu a palaciniek;
súťaž o...
Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a života to je etnografické múzeum pod otvoreným nebom (pôv. švédsky skanzen). Bol otvorený v júni roku 1970, ako prvé múzeum v Ukrajinskej RSR, ktorý sa zostavoval z architektúrnych pamiatok starobylej zakarpatskej dediny a exponátov ľudového úžitkového umenia. Zaberá rozlohu 5,5 ha a leží na Hradskej hore blízko Užhorodského hradu. V múzeu sú predstavené vzory domov a statkov Zakarpatcov nižných regiónov (Dolinian, Rumunov...
Počas vianočných trhov si môžete kúpiť suveníry a výrobky miestnych majstrov. Priestranstvo trhov je vyzdobené vo vianočnom štýle, v centre mesta sú umiestnené malé drevené domčeky, a pri predajných stánkoch môžete uvidieť často slamu, ktoré symbolizujú Kristove jasle. Toto všetko dotvára čarovnú atmosféru trhov.
Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a života to je etnografické múzeum pod otvoreným nebom (pôv. švédsky skanzen). Bol otvorený v júni roku 1970, ako prvé múzeum v Ukrajinskej RSR, ktorý sa zostavoval z architektúrnych pamiatok starobylej zakarpatskej dediny a exponátov ľudového úžitkového umenia. Zaberá rozlohu 5,5 ha a leží na Hradskej hore blízko Užhorodského hradu. V múzeu sú predstavené vzory domov a statkov Zakarpatcov nižných regiónov (Dolinian, Rumunov...
Prvá zmienka sa datuje do IX. storočia. Bola to drevená tvrz a osada Bielych Chorvátov, na čele ktorej bol kneža Laborec. Maďarský kronikár anonymný v «Gesta hunharorum» («Skutky Maďarov») poznamenáva, že keď na kniežatstvo napadli Maďari, obyvateľstvo začalo bojovať. Spomínal taktiež o tom Nestor Letopisec v roku 898: «Ti, ktorí prišli z východu (uhry) a ktorí sa preniesli cez hory vysoké, ktorí nazvali...
Užhorodská pasáž Bátí postavená v 1927-1929 rr. počas vládnutia československej vlasti. Pasáž pomenovaná na počesť československého obuvného kráľa Baťa. Zo strany Teatrálneho námestia podľa jeho úmyslu bol vybudovaný "Palác Bátí", na dolnom poschodí ktorého bol veľký značkový obchod obuvi, a na najvyššom opravovne. Uprostred pasáži sa nachádzali obúvané výroby, šijacie dielne.
Svoj názov námestie dostalo vďaka divadlu, ktoré bolo otvorené dňa 7. júla roku 1920 premiérou drámy „Natálka-Poltavka“. V júli 1921 sa stal riaditeľom divadla známy ukrajinský režisér Mykola Sadovský. Od roku 2005 divadlo zmenilo svoj status z činoherného na bábkové a dostalo názov „Bavka“. Kedysi sa tak v horských oblastiach Zakarpatska označovalo ľubovoľné divadelné predstavenie. K zloženiu tradičného divadelného ansámbla sa okrem muzikantov a spevákov...
Slávnosť, ktorá sa stala symbolom Užhorodu. Tradične sa koná vždy na Deň mládeže (28.06). Hlavným cieľom organizátorov je upriamiť pozornosť spoločnosti na dôležité rodinné hodnoty. Sprievodný program obsahuje zaujímavé súťaže a hry, ako napríklad: preteky svadobčanov, fotenie sa s účastníčkami, koncerty a zábavný program. V rámci podujatia koná aj venčekový (redový) tanec neviest. Vyzbierané finančné prostriedky počas tanca sa používajú na dobročinné účely.