V tesnej blízkosti Užhorodského hradu bola postavená tradičná zakarpatská dedina. Pod holým nebom tu môžete nájsť Zakarpatský skanzen, dokumentujúci architektonické pamiatky starobylej zakarpatskej dediny a príklady najstarobylejších a najviac rozšírených druhov remeselného umenia v období konca 18. až začiatku 20. storočia.
Na území skanzenu máte možnosť preskúmať a zakúsiť, ako vyzeral spôsob bývania vtedajších obyvateľov Zakarpatska. V skanzene sú rozmiestnené jednotlivé ukážky stavieb domov a hospodárskych...
Park, ktorý v rôzne dejepisné obdobia Užhoroda sa volal Zverinec, Horkoho, Podhradským a Podzámkovým, vznikol v polovici XVI storočia. Historické doklady svedčia, že v roku 1553 Ferenc a Hašpár Druheti napadli na pavlikanský kláštor a osadili jeho pozemkové majetky. V 1587. pavlikanskí mnísi opustili Užhorod a Mníšske záhrady. Súdiac podľa názvu, už v polovici XVI storočia bývalá záhrada vyhnaných pavlikancov sa používala ako miesto, kde panovníci hradu uskutočňovali...
V budove bola v priebehu rokov 1902-1907 umiestnená cirkevná dievčenská škola a Rímskokatolícke lýceum sv. Gizely Uhorskej. Podľa maďarských análov bola svätá Gizela manželkou prvého uhorského kráľa Svätého Štefana І., ktorý uzákonil kresťanstvo v bývalom Uhorsku. Počas sovietskej totality bolo v budove zriadené konzervatórium a sochu sv. Gizely Uhorskej, ktorá bola ozdobou domu, zabetónovali. Roku 1996 bola socha nanovo zrekonštruovaná. Dnes sa v budove...
Uprostred apríla sa Užhorod vďaka kvitnúcim japonským sakurám zahaľuje do ružovej farby. Táto udalosť láka turistov z celého sveta. V rovnakom čase sa uskutočňuje tradičný festival sakúr, počas ktorého sa konajú rôzne umelecké predstavenia, či autorské prezentácie zakarpatských hudobníkov a trhy.
Hmotné aj duchovné kultúrne dedičstvo mesta sa utváralo pod vplyvom iných národnosti, ktoré obývajú Zakarpatsko, najmä Maďarov, Čechov, Slovákov, Poliakov, Rumunov, Nemcov, židov a iných. Zvlášť viditeľne sa multikultúrny vplyv odzrkadlil na rozvoji ľudového umenia, staviteľstva, architektúry, v hudbe a zvykoch. Čo sa umeleckej maľby (живопису) týka, zakarpatskí maliari sa nechali ovplyvniť západnými majstrami.
Na Zakarpatsku sa každý rok uskutočňuje viac než...
Mestská štvrť bola pomenovaná na počesť Eugena Andrijovyča Fencika (1844 — 1903), zakarpatského osvetového dejateľa a spisovateľa moskvofilského smeru, gréckokatolíckeho kňaza. Vydavateľ a redaktor z roku 1885 mesačníka "List", ktorý sa tlačil pomiešanou ruštinou a cirkevnou slovančinou. E. Fencik je známy ako autor poetickej drámy "Dobytie Užhorodu" a taktiež bol jedným zo začínajúcich v miestnej dráme.
Dopravný most je nadlhsím mostom Užhoroda (dĺžka 140 metrov). Slúži pre ako dopravný prostriedok, nútnosť ktorého vznikla ešte v 30. rokoch ХХ storočia, počas vládnutia českej vlasti. Roku 1934 sa začali stavebný proces. Odhad bol stanovený vo výške 8,0 miliónov kron. V 1937 roku most bol otvorený v prítomnosti druhého prezidenta Československa E. Beneša (1935-1948). Počas 7 rokov Veľký most spájal...
Námestie je od roku 1999 dekorované sochou Tarasa Ševčenka. V roku 2001 bolo nanovo zatrávné a osvetlené. Z ľavej strany námestia je záhom ruží, za ktorým sa nachýdza budova Fakulty dejepisu Užhorodskej národnej univerzity, ktorá bola postavená v roku 1975. V roku 2011 bola na námestí obnovená fontána. Z pravej strany námestia je dom, kde fungoval niekdajší súd Podkarpatskej Rusi. Portál budovy je zdobený...
Užhorodská regata je veselou športovou súťažou, ktorej cieľom je plavba po rieke Uh na všetkých možných plavidlách. Podľa tradície súťažiaci začínajú závod na rieke Uh pri cestnom moste vedľa Podzámockého parku a končí sa pri moste mosta Tomáša Garriqea (?) Masaryka. Každý súťažný tím si musí zaobstarať alebo vyrobiť vlastné plavidlo a celá skupina sa musí dostať úspešne do cieľa, kde...
V ХІХ storočí starý názov námestia bol Trhové námestie. V 1990 roku pomenovaná na počesť maďarského poeta a revolucionára Šandora Petöfi (1823-1849). 11. júla 1847 na ceste ku svojej milej, ktorá bývala v Transylvánsku, sa zastavil pre nocľah v Užhorode. Prežitá noc v hoteli "Čierny orol" (nám. Petöfi, 20) a dojmy od mesta boli zaznamenané v jeho "Cestovných listoch". Dnes v budove bývalého hotela funguje Umelecká škola.