Hmotné aj duchovné kultúrne dedičstvo mesta sa utváralo pod vplyvom iných národnosti, ktoré obývajú Zakarpatsko, najmä Maďarov, Čechov, Slovákov, Poliakov, Rumunov, Nemcov, židov a iných. Zvlášť viditeľne sa multikultúrny vplyv odzrkadlil na rozvoji ľudového umenia, staviteľstva, architektúry, v hudbe a zvykoch. Čo sa umeleckej maľby (живопису) týka, zakarpatskí maliari sa nechali ovplyvniť západnými majstrami.
Na Zakarpatsku sa každý rok uskutočňuje viac než...
V budove bola v priebehu rokov 1902-1907 umiestnená cirkevná dievčenská škola a Rímskokatolícke lýceum sv. Gizely Uhorskej. Podľa maďarských análov bola svätá Gizela manželkou prvého uhorského kráľa Svätého Štefana І., ktorý uzákonil kresťanstvo v bývalom Uhorsku. Počas sovietskej totality bolo v budove zriadené konzervatórium a sochu sv. Gizely Uhorskej, ktorá bola ozdobou domu, zabetónovali. Roku 1996 bola socha nanovo zrekonštruovaná. Dnes sa v budove...
Ulica je pomenovaná podľa zakarpatského buditeľa Oleksandra Duchnoviča. Narodil sa 24. apríla roku 1803 v dedine Topoľa, blízko Sniny. Zomrel 30. marca 1865 v Prešove, Rakúske cisárstvo. Literárnu činnosť začal roku 1829. Patril k tak zvaným buditeľom. Založil roku 1850 v Prešove "Literárnu inštitúciu", okolo ktorej sa spojili vtedajšie literárne sily. Vydal abecedu "Knižočka pre začínajúcich" (1847). Autor mnohých básnických diel, dvoch hry...
Palác Frida (maďarský - Fried Palota) je súkromnou budovou mesta, ktorá bola postavená v 1910 roku. Pomenovaná na počesť jej majiteľa – židovského podnikateľa Frida Ignáca. Na prízemí pracovalo 18 obchodov, na prvom a druhom poschodiach sa nachádzali 24 bytov. 22 byty prenajímali židovské rodiny, v jednom býval vedúci (nebol židom) a ešte jeden byt prenajímala rodina, v ktorej neboli židia. Dom nepriniesol pre...
Účastníci festivalu majú možnosť okúsiť rôzne druhy medu a zoznámiť sa s remeslom včelára. Okrem toho sú pre návštevníkov pripravené súťaže o najlepšieho znalca medu, o najlepší kostým včely. Víťazi dostanú sladké medové ceny a medové lahôdky. Počas festivalu sa uskutočňujú vystúpenia umeleckých skupín z celého Zakarpatského kraja a na účastníkov čaká veľa príjemných prekvapení.
Užhorodský arborétum Laudona bol založený v 1886 roku. Pomenovaný podľa svojho zakladateľa Ištvana Laudona (1862-1924), učiteľa Užhorodského gymnázia. V parku sú zozbierané predstavitelia exotických rastlín, ako sú: 100. ročná magnólia a 100. ročný cyprus močiarny výškou 20 metrov, tis obyčajný, borovica čierna (rakúska), buk lesný, kryptoméria japonská a taktiež strieborná marhuľa. Vlastne, najmä v záhrade Ištvana Laudona v Užhorode sa objavili magnólie a reliktný strom ginkgo....
Mesto Užhorod sa nachádza vo výške približne 120 m nad morom na predhorí Karpát na rieke Uh. Rozloha mesta je 41,56 km2. Užhorod sa zo severu na juh rozprestiera na 12 km a z východu na západ na 5 km. Najvyšší bod Užhorodu je hora Veľká Dajbovecká, ktorá leží vo výške 224 m nad morom. Rozloha zelených plôch a parkov sa rozprestiera na...
V tesnej blízkosti Užhorodského hradu bola postavená tradičná zakarpatská dedina. Pod holým nebom tu môžete nájsť Zakarpatský skanzen, dokumentujúci architektonické pamiatky starobylej zakarpatskej dediny a príklady najstarobylejších a najviac rozšírených druhov remeselného umenia v období konca 18. až začiatku 20. storočia.
Na území skanzenu máte možnosť preskúmať a zakúsiť, ako vyzeral spôsob bývania vtedajších obyvateľov Zakarpatska. V skanzene sú rozmiestnené jednotlivé ukážky stavieb domov a hospodárskych...
Ulica Fedyncia úplne kopíruje prieliv rieky Už, ktorá niekedy mala veľký význam pre Užhorod. Medzi veľkým a malým Uhom sa nachádzal ostrov, na ktorom stál hrad. Taktiež vieme, že na tejto rieke bol mlyn. Z muky, ktorú tuná melí, Užhorodčania piekli čerstvý chlieb. Počas československého riadenie malý prieliv bol odvedený pod zem, čo aj pôsobilo na vznik novej ulici.
Všetci obyvatelia Zakarpatska a návštevníci majú možnosť počuť koledy v ukrajinskom, slovenskom, maďarskom, rumunskom ba aj v nemeckom jazyku. Folklórne skupiny prichádzajú spolu so svojimi jasličkami zo všetkých kútov Zakarpatského kraja. Koledníci potešujú hostí nielen krásnymi piesňami, ale aj veselými scénkami s hereckým obsadením najpestrofarebnejších postáv. Počas festivalu majú účastníci možnosť ochutnať rovnako tradičné zakarpatské jedlá.