Účastníci festivalu majú možnosť okúsiť rôzne druhy medu a zoznámiť sa s remeslom včelára. Okrem toho sú pre návštevníkov pripravené súťaže o najlepšieho znalca medu, o najlepší kostým včely. Víťazi dostanú sladké medové ceny a medové lahôdky. Počas festivalu sa uskutočňujú vystúpenia umeleckých skupín z celého Zakarpatského kraja a na účastníkov čaká veľa príjemných prekvapení.
Užhorodský arborétum Laudona bol založený v 1886 roku. Pomenovaný podľa svojho zakladateľa Ištvana Laudona (1862-1924), učiteľa Užhorodského gymnázia. V parku sú zozbierané predstavitelia exotických rastlín, ako sú: 100. ročná magnólia a 100. ročný cyprus močiarny výškou 20 metrov, tis obyčajný, borovica čierna (rakúska), buk lesný, kryptoméria japonská a taktiež strieborná marhuľa. Vlastne, najmä v záhrade Ištvana Laudona v Užhorode sa objavili magnólie a reliktný strom ginkgo....
Mesto Užhorod sa nachádza vo výške približne 120 m nad morom na predhorí Karpát na rieke Uh. Rozloha mesta je 41,56 km2. Užhorod sa zo severu na juh rozprestiera na 12 km a z východu na západ na 5 km. Najvyšší bod Užhorodu je hora Veľká Dajbovecká, ktorá leží vo výške 224 m nad morom. Rozloha zelených plôch a parkov sa rozprestiera na...
V tesnej blízkosti Užhorodského hradu bola postavená tradičná zakarpatská dedina. Pod holým nebom tu môžete nájsť Zakarpatský skanzen, dokumentujúci architektonické pamiatky starobylej zakarpatskej dediny a príklady najstarobylejších a najviac rozšírených druhov remeselného umenia v období konca 18. až začiatku 20. storočia.
Na území skanzenu máte možnosť preskúmať a zakúsiť, ako vyzeral spôsob bývania vtedajších obyvateľov Zakarpatska. V skanzene sú rozmiestnené jednotlivé ukážky stavieb domov a hospodárskych...
Ulica Fedyncia úplne kopíruje prieliv rieky Už, ktorá niekedy mala veľký význam pre Užhorod. Medzi veľkým a malým Uhom sa nachádzal ostrov, na ktorom stál hrad. Taktiež vieme, že na tejto rieke bol mlyn. Z muky, ktorú tuná melí, Užhorodčania piekli čerstvý chlieb. Počas československého riadenie malý prieliv bol odvedený pod zem, čo aj pôsobilo na vznik novej ulici.
Všetci obyvatelia Zakarpatska a návštevníci majú možnosť počuť koledy v ukrajinskom, slovenskom, maďarskom, rumunskom ba aj v nemeckom jazyku. Folklórne skupiny prichádzajú spolu so svojimi jasličkami zo všetkých kútov Zakarpatského kraja. Koledníci potešujú hostí nielen krásnymi piesňami, ale aj veselými scénkami s hereckým obsadením najpestrofarebnejších postáv. Počas festivalu majú účastníci možnosť ochutnať rovnako tradičné zakarpatské jedlá.
Baťova pasáž bola postavená v rokoch 1927-1929 v časoch prvej československej republiky. Ulička je pomenovaná na počesť českého podnikateľa a kráľa obuvi Tomáša Baťu. Podľa návrhu Tomáša Baťu bol pri vyústení Divadelného korza postavený „Baťov palác“, na dolnom poschodí ktorého sa rozprestieral veľký značkový obchod s obuvou, a na najvyššom poschodí bola zriadená opravovňa obuvi. Uprostred pasáže sa nachádzali obuvnícke dielne.
Zakarpatské regionálne Bokšajové múzeum umenia je jedným z kultúrnych stredísk a umenia Zakarpatského regiónu. Pomenovaný podľa ukrajinského maliara Joseph Josephovič Bokshay (1891-1975). Predpokladom pre založenie múzea stal jún 1945, vtedy keď expozícia bývalej Zemskej obrazárni dostala k dispozícii niekoľko miestnosti na Užhorodskom hrade. Otvorili sa pre priaznivcov výtvarného umenia v novembri 1948. V priebehu rokov expozícia múzea sa rozširovala exponátmi zo súkromných zbierok,...
Budova bola postavená v 1936 roku. Počas Československej vlasti sa tu nachádzala žandárstvo Podkarpatskej Rusi. Dnes táto budova je lekárskou fakultou Užhorodskej národnej univerzity. Je jednou s najväčších fakúlt univerzity, ktorý spĺňa dôležitú úlohu v stanovení a vývoji tak univerzity, ako aj ochrany zdravia Zakarpatskej oblasti. Počas svojej existencii fakulta vypustila 60 absolventov, pripravila viac ako 7600 lekárov, ktorí pracujú nielen na Ukrajine,...
Festival tradične prebieha v hlavnom meste papriky - v dedine Malá Dobroň v okrese Užhorod. Tento festival sa koná s cieľom rozvíjať vzájomné kontakty maďarského a ukrajinského umenia, vytvárať a popularizovať ľudové zvyky, tradície a obrady, rozšíriť umelecký vkus účastníkov, nasýtiť estetické potreby, vyhľadávať a podporovať schopné a talentované osobnosti a nakoniec upevňovanie vzájomných vzťahov medzi pestovateľmi.