Baziliánsky kláštor bol postavený ako prístrešie pre baziliánskych mníchov a ukrajinské deti. Projekt budovy vypracoval užhorodský architekt Ernest Kovš. V pôvodnom pláne mal kláštor, centrálnu - štvorposchodovú a vedľajšiu - trojposchodovú časť, v ktorých sa nachádzali takzvané visuté záhrady.
Kláštor bol najväčšou budovou Užhorodu do čias prvej svetovej vojny. V roku 1947 budova bola odovzdaná do užívania Užhorodskej štátnej univerzite.
Budova bola postavená v 17. storočí (1668 r.). Na začiatku v tejto budove sa rozbesňovala vojenská stodola, a od konca 18. storočia užhorodské gymnázium. Roku 1915 tu začala fungovať Mestská obchodná škola, a u roku 1920 Štátna obchodná akadémia. Pokračujúc v tradíciách 40. rokov ХХ. storočia, dneska tu naďalej pracuje Užhorodská obchodná škola, ako vyššia vzdelávacia inštitúcia І. úrovní. Na stene budovy stanovená pamätná doska Augustína...
Všetci obyvatelia Zakarpatska a návštevníci majú možnosť počuť koledy v ukrajinskom, slovenskom, maďarskom, rumunskom ba aj v nemeckom jazyku. Folklórne skupiny prichádzajú spolu so svojimi jasličkami zo všetkých kútov Zakarpatského kraja. Koledníci potešujú hostí nielen krásnymi piesňami, ale aj veselými scénkami s hereckým obsadením najpestrofarebnejších postáv. Počas festivalu majú účastníci možnosť ochutnať rovnako tradičné zakarpatské jedlá.
V programe festivalu sú každoročne zaradené rozmanité vystúpenia účastníkov festivalu, skupín outdoorového umenia, zábavné súťaže a ešte veľa iných zaujímavých atrakcií.
Podobné podujatia pomáhajú kvalitne prezentovať mesto a aj vďaka účasti ťažkých atlétov motivujú mladých Užhorodčanov k živému záujmu o šport a zdravý životný štýl.
Od roku 1946 v Užhorodskom hrade začalo fungovať Zakarpatské krajské múzeum. V dnešnej dobe haly múzea sú predstavené expozíciami. "Expozícia oddelenia prírody" dáva fyzicko-geografický popis Zakarpatskej oblasti, údaje o horách, lesoch, flóre a faune atď. "Expozícia oddelenia archeológie" vysvetľuje tému " Zakrpatie v období starého kamenného veku-paleolitu", Zakrpatie v období nového kamenného veku-neolitu" atď. Expozícia "Z dejín Užhoroda a Užhorodského hradu" predstavená pamiatkami starokamenného a novokamenného veku,...
Budova bola postavená v 1936 roku. Počas Československej vlasti sa tu nachádzala žandárstvo Podkarpatskej Rusi. Dnes táto budova je lekárskou fakultou Užhorodskej národnej univerzity. Je jednou s najväčších fakúlt univerzity, ktorý spĺňa dôležitú úlohu v stanovení a vývoji tak univerzity, ako aj ochrany zdravia Zakarpatskej oblasti. Počas svojej existencii fakulta vypustila 60 absolventov, pripravila viac ako 7600 lekárov, ktorí pracujú nielen na Ukrajine,...
Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a života to je etnografické múzeum pod otvoreným nebom (pôv. švédsky skanzen). Bol otvorený v júni roku 1970, ako prvé múzeum v Ukrajinskej RSR, ktorý sa zostavoval z architektúrnych pamiatok starobylej zakarpatskej dediny a exponátov ľudového úžitkového umenia. Zaberá rozlohu 5,5 ha a leží na Hradskej hore blízko Užhorodského hradu. V múzeu sú predstavené vzory domov a statkov Zakarpatcov nižných regiónov (Dolinian, Rumunov...
Ulica je pomenovaná podľa zakarpatského buditeľa Oleksandra Duchnoviča. Narodil sa 24. apríla roku 1803 v dedine Topoľa, blízko Sniny. Zomrel 30. marca 1865 v Prešove, Rakúske cisárstvo. Literárnu činnosť začal roku 1829. Patril k tak zvaným buditeľom. Založil roku 1850 v Prešove "Literárnu inštitúciu", okolo ktorej sa spojili vtedajšie literárne sily. Vydal abecedu "Knižočka pre začínajúcich" (1847). Autor mnohých básnických diel, dvoch hry...
Slávnosť, ktorá sa stala symbolom Užhorodu. Tradične sa koná vždy na Deň mládeže (28.06). Hlavným cieľom organizátorov je upriamiť pozornosť spoločnosti na dôležité rodinné hodnoty. Sprievodný program obsahuje zaujímavé súťaže a hry, ako napríklad: preteky svadobčanov, fotenie sa s účastníčkami, koncerty a zábavný program. V rámci podujatia koná aj venčekový (redový) tanec neviest. Vyzbierané finančné prostriedky počas tanca sa používajú na dobročinné účely.
Lipová aleja je ukrajinskou pamiatkou záhradnej architektúry mestského významu. V roku 1928 československí botanici zozbierali a vysadili na brehu Uhu rôzne druhy líp, vďaka čomu môže aleja kvitnúť celé leto. Aleja sa nachádza na pravom brehu rieky Uh a má dĺžku 2200 m. V aleji sa nachádza do 300 líp, ktoré rastú v dvoch rovnobežných radoch. V západnej časti aleje sa nachádza Anglický...
